DERMO a BIO kozmetika
Prázdny košík

Základné pojmy

Konzervácia

Jedná sa o akýkoľvek postup, ktorý vedie k predĺženiu spotrebiteľnosti výrobku, ktorý môže podliehať mikrobiálnej skaze. Postupy delíme na fyzikálne – teplo, žiarenie, tlak ; chemické – konzervačné látky ; biologické – prítomnost neškodných mikroorganizmov, ktoré bránia rastu patogénnej mikroflóry.

Stabilizácia
Širší pojem ku konzervácii – bráni nielen bikrobiálnej kontaminácii, ale zabraňuje aj iným typom rozkladov – napr. žltnutie

Konzervačná látka
Chemická látka, ktorá bráni množeniu mikoorganizmov.

Zmes konzervačných látok                                                                       
Zmesy konzervačných látok vytvorené tak, aby pri čo možno najmenšom použitom množstve zábránili rastu čo najširšiemu spektru patogénnych mikoorganizmov.

Patogénny mikroorganizmus
Vírus, baktéria, pleseň alebo kvasinka schopné vyvolávať patologický proces v hostiteľskom organizme.

Kozmetický výrobok
Prípravok definovaný Smernicou Rady 76/768/EHS (táto smernica je prenesená do zákonov jednotlivých členských krajín) a nariadením vlády SR č. 658/2005 Z.z. a určený na starostlivosť o zdravú kožu.

Biokozmetika
Výrobok splňujúci okrem zákonných požiadaviek aj zvláštne limity pre bioprodukty – viď príručka „Čo je BIOkozmetika“

Otázky a odpovede 1                                                              
Je nevyhnutné konzervovať kozmetické prostriedky?
Väčšinou áno. Predstava, že krém, gel, olej alebo roztok aplikovaný na kožu obsahuje látky, ktoré sú výbornou živnou pôdou pre mikoorganizmy a pritom nieje konzervovaný, je nesprávna. Kozmetické prostriedky, vrátane BIOkozmetiky určené na dlhodobú spotrebu (mesiace, roky), obsahujú látky, ktoré bránia rastu. Ide predovšetkým o to, aké prostriedky a v akom množstve sú na antimikrobiálnu konzerváciu použité.

Prečo konzervovať – stabilizovať?
V kozmetike sa častejšie používa termín „stabilizácia“ na rozdiel od výrazu „konzervácia“. V zmysle mikrobiologickej údržnosti sa jedná o synonymá.

Predstavme si situáciu, keby kozmetické prípravky neboli konzervované. Zákazníčka by si aplikovala na seba pri domácej starostlivosti napríklad ochranný krém na suchú pleť. Suchú pleť by však malo aj jej dieťa, ktoré by taktiež vložilo svoje prsty do krému. Nakoniec by prišiel manžel a taktiež by sa riadne „natrel“.

Troje prsty – trojaký možný vstup mikroorganizmov do krému. Naviac je prípravok umiestnený v teple domu – takže ideáne podmienky pre rast mikróbov. Riziko závažných zdravotných následkov je v takomto prípade omnoho väčší, ako riziko plynúce z možných nežiadúcich reakcií na konzervačné látky.

Použitie konzervačných prostriedkov predstavuje ochranu zdravia spotrebiteľov. Ďaľšou dôležitou podmienkou je množstvo a typ použitých konzervačných látok. A v tom sa kozmetické značky výrazne líšia.

Čo nieje nutné konzervovať
Niekoľko skupín kozmetických prostriedkov nemusí byť konzervovaných. Na prvom mieste k nim prináležia parfémy, ďalej deodoranty alebo spreje na vlasy. Napriek tomu býva u týchto výrobkov vysoké percento alergických a dráždivých reakcií v dôsledku prítomnosti iných nebezpečných zložiek (parfémové alergény, antiperspiračné látky, tužiace, kondicionačné a fixačné látky).

Čo nekonzervuje SynCare?
Okrem vyššie uvedených skupín nieje nutné konzervovať niektoré prípravky práškovej povahy, ktoré sa neskôr pri samotnej aplikácii riedia vodou. Do tejto skupiny patria všetky alginátové masky SynCare a Prášková THERMO maska. Tieto prípravky sú bez akýchkoľvek konzervačných látok, či už syntetických, alebo prírodných.

Etanol ako Konzervačná látka       
Zvláštne postavenie má v systéme konzervačných látok etanol. V kozmetike sa používa etanol melasový, získaný v našich podmienkach spravidla zkvasovanín cukrového roztoku zo zemiakov. Etanol má veľmi dobré antimikrobiálne účinky. Pridaním do kozmetického prostriedku pomáha až udržovať jeho čistotu zároveň pôsobí ako nosič aktívnych látok. Nevýhodou je, že ako samostatný konzervačný prostriedok pôsobí až od cca 20% koncentrácie. V tomto množstve už môže pri pravidelnej aplikácii dráždiť a vysušovať pokožku.

Čo sú konzervačné látky
Jedná sa o chemické látky, alebo zmesy chemických látok, ktorých hlavnou vlastnosťou je schopnosť brániť rastu mikroorganizmov v kozmetickom prostriedku, poprípade ich zabíjať.

Ako sa konzervuje BIOkozmetika?
Certifikové bio kozmetické prípravky v Európe alebo v USA obsahujú spravidla prírodné alebo prírodne analogické konzervačné látky, ktoré sú schválené napr. Ecocertom, BDIH alebo NSF. Tieto látky sa v zložení často skrývajú pod slovom PARFUM. Aj keď je to mätúce, neoznačujú klasický parfém, ale prírodnú konzervačnú látku alebo zmes látok, ktoré majú silné antimikrobiálne účinky a taktiež sú charakteristické svojou typickou vôňou.Väčšina týchto látok je odvodená od silíc. Preto slovo PARFUM nájdeme v zložení BIOkozmetiky SynCare, Lavera, Logona, Dr. Hauschka a i., bez toho, že by to znamenalo, že prípravky obsahujú klasický parfém. Označenie PARFUM bolo týmto látkam pridelené medzinárodným kozmetickým názvoslovím (INCI) a jeho použitie je vyžadované zákonom.

Typy konzervačných látok
Syntetické – v prírode sa prirodzene nevyskytujú.
Prírodne analogické – vyskytujú sa ako súčasť látkového zloženia živých organizmov, ale môžu byť vyrábané aj synteticky.
Prírodné – vyskytujú sa ako súčasť látkového zloženia rastlín a sú využívané na konzerváciu.

Syntetické konzervačné látky
Vzhľadom k tomu, že sú najrozšírenejšie, uvádzame u niektorých z nich podrobnejší popis ich vlastností. V posledných rokoch nastáva opäť návrat k parabénom. Na rozdiel od iných syntetických konzervačných látok majú prekvapivo málo alergických reakcií. Moderné zmesy parabénov (napr. Euxyl K 300 – methyl, etyl, propyl, butyl, isobutylparaben) sú vysoko účinné a spoľahlivé. Parabény sú aj z týchto dôvodov využívané na konzerváciu niektorých liečiv.

Izothiazolinony (napr. Kathon, Euxyl K 100) sa v minulosti pokladali za účinnú a nádejnú náhradu parabénov. Majú však vyšší dráždivý potenciál a okrem kozmetických výrobkov sa používajú na stabilizáciu tiež v čistiacich prostriedkoch na umývanie podláh alebo na umývanie riadu.
Quaternium-15 má veľmi dobré antimikrobiálne účinky, ale je jedným z najsilnejsích alergénov zo škály konzervačných látok.
Imidazolidinylová urea je účinný konzervačný prostriedok, ale s rizikom alergií. Naviac uvoľňuje toxický formaldehyd.
2-bromo-2-nitropropan-1,3-diol (napr. Bronopol) je širokospektrálna antimikrobiálna látka, avšak opäť u nej existuje riziko uvoľňovania nitrozamínov.
Z ďaľších konzervačných látok sa využívajú napríklad: triklokarban, triklosan, benzylalkohol, chlórhexidín, 3-jódopropynyl-Nbutylkarbamát.

Prírodne analogické a prírodné konzervačné látky
Poznatok, že v prírode sa nachádza mnoho látok s antimikrobiálnymi účinkami, nebol žiadnym tajomstvom ani našim predkom. Strychnín, muskarín, nikotín obsiahnuté v bylinách sú prudkými prírodnými jedmi. Mnohí z nás si dnes už neuvedomia, že penicilín je pôvodne produkt plesne Penicillium notatum a až neskôr začal byť produkovaný synteticky. Na použitie v kozmetickom prípravku však musí prírodná látka v ideálnom prípade spĺňať niekoľko podmienok: širokospektrálna účinnosť, nízke dávkovanie, stabilita, bezpečnosť. Bohužiaľ aj prírodné konzervačné látky majú viac nevýhod. Typickým príkladom je etanol – viď vyššie. Taktiež účnné látky z esenciálnych silíc sú výbornými prírodnými konzervačnými prostriedkami, ale môžu obsahovať celý rad alergénnych zložiek.

Trend obmedzovania syntetickej konzervácie v kozmetike a ich náhrada prírodnými alebo prírodne analogickými látkami je všeobecne správny, nevylučuje však niektoré vyššie spomenuté riziká.

Vybrané obchodné značky prírodných konzervačných látok: Naticide, Dermosoft, Biopein, Neopein.

chemický názov

INCI názov

charakter

riziko

estery kyseliny para(4) hydroxybenzoovej

napr. Methylparaben, Ethylparaben, Propylparaben, Butylparaben

syntetický

stredné riziko alergií

deriváty isothiazolinonu

Chlormethylisothiazolinone, Methylisothiazolinone

syntetický

zvýšené riziko alergií

bromo-bromethylpentandinitril

Methyldibromo Glutaronitrile

syntetický

vysoké riziko alergií, povolené iba na oplachujúce sa prípravky

methenamin 3-chlorallylchlorid

Quaternium-15

syntetický

vysoké riziko alergií

methylenbis-hydroxymethyl-dioxoimidazolidin-urea

Imidazolidinyl Urea

syntetický

zvýšené riziko alergií

1,3-propandiol, 2-bromo-2-nitro-

2-Bromo-2Nitropropan-1,3-Diol

syntetický

zvýšené riziko alergií, riziko vzniku nitrosamínov

jódopropynyl butylkarbamát

Iodopropynyl Butylcarbamate

syntetický

riziko alergií u osôb senzitívnych na jód

acetyl-methyl-pyran-dion

Dehydroacetic Acid

syntetický

môže mať dráživé účinky na kožu

fenoxyetanol

Phenoxyethanol

syntetický aj prírodný (súčasť napr. šalviovej silice)

môže mať dráživé účinky na kožu

1,2-oktandiol

Capryl/Caprylyl Glycol

syntetický aj prírodný (súčasť kokosového oleja)

nieje známe

monoester kyseliny dekanovej s glycerolom

Glyceryl Caprylate

syntetický aj prírodný

môže dráždiť kožu

karboxyletoxymethyl-methyl-oxoetyl laurát sodný

Sodium Lauroyl Lactylate

syntetický aj prírodný (základ v kyseline mliečnej)

nieje známe

kyselina sorbová (kyselina hexadienová)

Sorbic Acid

syntetický aj prírodný (obsiahnutý v mnohých rastlinách)

môže mierne dráždiť

kyselina salicylová

Salicylic Acid

syntetický aj prírodný (obsiahnutá v mnohých rastlinách)

môže dráždiť kožu, je zakázaná v prípravkoch pre deti do 3 rokov

etanol

Alcohol (môže byť denaturovaný, potom je označený ako Alcohol Denat.)

v kozmeticke sa zväčša používa prírodný

vo vyšších koncentráciách môže vysušovať a dráždiť

parciálne extrakty esenciálnych silíc

Parfum

prírodný

vzhľadom na vysoký počet rôznych prípravkov na trhu sa nedá jednotne špecifikovať

esenciálne silice

napr. Citrus Medica, Limonum Oil, Rosmarinus Officinalis Oil

prírodný

môže obsahovať alergény

 Vymenovanie konzervačných látok nieje úplné. Táto skupina je predmetom intenzívneho výskumu a stále sa rozrastá. Konzervačné látky, ktoré používa SynCare, sú označené na červeno.

Otázky a odpovede 2
Sú prírodné konzervačné látky viac ekologické?

Konzervačné látky sú používané vo veľmi malých množstvách a zväčša sú dobre odbúrateľné v životnom prostredí. Zásadný rodiel medzi syntetickými a prírodnými konzervačnými látkami v tomto ohľade nieje.

Dá sa obmedziť množstvo konzervačných látok v kozmetike?
Okrem toho, aký typ konzervačných látok je v kozmetike obsiahnutý, hrá významnú rolu jeho množstvo a taktiež, do akého obalu je prípravok naplnený. Množstvo musí byť dostatočné na to, aby chránilo prípravok po celú dobu jeho doporučenej spotreby, ale súčasne nesmie prekračovať medze, za ktorými by konzervačná látka mohla predstavovať riziko pre zdravie človeka.

Všeobecne sa dá povedať, že menej konzervačných látok môže byť v kozmetických výrobkoch v tubách, nakoľko je tu obmedzená možnosť kontaktu s prstami.

Ako udržať svoj kozmetický výrobok čo najdlhšie mikrobiálne bezpečný?
-       Po použití vždy zakryte prípravok vrchnáčikom.
-       Prípravok neskladujte na priamom slnečnom svetle alebo blízko zdrojov tepla. Skladujte ho na suchom chladnom mieste (nie v mraze) – ak je to možné.
-       Prípravok nanášajte čistými prstami. Ak používate aplikátor, vždy ho následne opláchnite mydlom.
-       Nepoužívajte kozmetické prípravky spoločne s ďaľšou osobou.