Ženy pokladali ešte na konci 80. rokov minulého storočia za najväčší problém, ktorý chcú riešiť kozmetickou starostlivosťou, vrásky. Ale už prelom minulého a súčasného tisícročia situáciu podstatne zmenilo. Na predné miesto sa dostali zmeny a posuny pigmentu v koži. Jednak bezprostredne súvisia s nadmerným opaľovaním alebo nesprávnou UV ochranou, ale súčasne sa objavujú aj ako jedna zo známok starnutia pleti.

 

Čo vyvoláva sfarbenie kože
Farba kože je daná radou faktorov, je dôležitým diagnostický m znakom a rozlišuje tiež jednotlivé svetové rasy. Hlavným pigmentom je melanín. Chemicky sa jedná o derivát aminokyseliny tyrozínu. Melanín je tvorený bunkami melanocytmi, ktoré sú deponované v bazálnej vrstve pokožky a „vystreľujú“ pigment do vyšších vrstiev pomocou výbežkov – melanozómov. Hlavné bunky pokožky keratinocyty pigment preberú a posúvajú ho k povrchu. Existujú dva typy melanínu. Eumelanín je hnedočierny a prevažuje pri opálení alebo u osôb s prirodzene tmavou pleťou. Feomelanín je načervenalý, vyskytuje sa významne u osôb so svetlou kožou a sú ním tvorené napríklad pehy. Sfarbenie kože je ovplyvnené aj ďalšími faktormi, ako je prekrvenie, tj. prítomnosť hemoglobínu a hladina jeho metabolických produktov v krvi – napr. bilirubínu. Umelú pigmentáciu vyvoláme vytetovaním.

Vplyv UV žiarenia na tvorbu pigmentu
UV zložka žiarenia:

  • pôsobí na „posun“ pigmentu k povrchu kože;
  • vyvoláva tvorbu nového pigmentu;
  • stimuluje vznik melanocytov.

Pôsobenie UV žiarenia na kožu sa líši u osôb so svetlou a s tmavou pleťou. V rádoch niekoľkých sekúnd nastáva pri nechránenej koži poškodenie mnohých kožných buniek, predovšetkým na úrovni ich DNA. Tento proces je intenzívnejší pri svetlých fototypoch I a II, čiastočne III. Preto je nevyhnutné nazačiatku opaľovania, kedy je koža ešte bledá, voliť vysoké UV faktory ochrany.

prehlad hyperpigmentacii

Hyperpigmentácia
Jedná sa vždy o ohraničenú zvyýšenú pigmentáciu, kontrastujúcu s okolím. Zdanlivo paradoxne sú melaninové hyperpigmentácie kože častejšie u osôb s farebnou pleťou než u belochov. Rozdeľujeme ich do niekoľkých skupín:
1. pehy a hyperpigmentáciepodmienené vekom alebo nadmernou expozíciou UV žiareniu;
2. podmienené kožným ochorením;
3. vyvolané liekmi a hormonálnymi príčinami;
4. nerovnomerným rozložením pigmentu.

Hyperpigmentácie vyvolané nadmernou a nevhodnou expozíciou UV žiareniu
S týmto typom sa stretne kozmetička alebo lekárnik najčastejšie. Pravidelne po letnom období prichádzajú ženy aj muži, ktorým po opaľovaní zostáva často neblednúca pigmentácia. Súhrnne ich označujeme ako melasmu. Typické je postihnutie medzi 20. a 40. rokom, častejšie u žien s vyšším fototypom. Typicky je postihnutá tvár – líca, čelo, horná pera, brada alebo noc. Zvláštnym typom melasmi je chloasma uterinum, ktorá je podmienená okrem UV žiarenia, tiež hormonálnym vplyvom, vrátane antikoncepcie, a je typická aj pre obdobie tehotenstva.

Pozápalové hyperpigmentácie
Jedná sa o druhý, relatívne častý typ, s ktorým sa môžeme stretnúť. Lokalizovaná nadmerná tvorba pigmentu vzniká ako dôsledok prebehnutého kožného ochorenia a často v kombinácií s UV žiarením. Mnohokrát vidíme hyperpigmentácie po akné, ekzémoch, psoriáze alebo niektorých autoimunitách či po alergických reakciách, vrátane kozmetiky. Kozmetička alebo lekárnik sa môžu pokúsiť o zosvetlenie pigmentu po akné, iné typy vždy prenechajte odbornému lekárovi.

Prevencia hyperpigmentácií a depigmentačné látky
Je nevyhnutné zdôrazniť, že neexistuje účinná látka, ktorá by spoľahlivo riešila všetky typy bežných hyperpigmentácií. Veľmi dôležitá je predovšetkým prevencia. K nej patrí najmä dôsledná fotoprotekcia faktormi 30 až 50+ aj pri bežnom pobyte na slnku, vylúčiť návštevy solárií a konzultovať s lekárom lieky, ktoré môžu podporovať hyperpigmentácie.

Kyselina azelaová: Je veľmi bezpečná, dobre tolerovaná a účinná látka, ktorá sa používa ako v liečivách, tak v kozmetike. Je obsiahnutá v liečivom prípravku Skinorem a v kozmetike SynCare vo White Action kréme. V oboch prípadoch ide o 20% koncentráciu.

Arbutin: Jedná sa o prírodný derivát hydrochinonu. Získava sa spravidla z gaštanov.