Bezpecne OPALOVANIESlnko je zdrojom, okrem iného, častíc elektromagnetického vlnenia – fotónov
Niektoré na zemský povrch nedopadnú, alebo len v úplne zanedbateľnom množstve. Ide o fotóny s veľmi krátkou vlnovou dĺžkou, ktoré sú zdrojom gama a röntgenového žiarenia. Ak by dopadali na zemský povrch, znamenalo by to okamžitú smrť všetkých organizmov, pretože podmienky by sa takto priblížili voľnému vesmíru. Podobné platí pre UVC zložku UV žiarenia. Vo všetkých troch prípadoch plní rolu ochranného filmu naša atmosféra spolu s magnetosférou. Vďaka nim dochádza k rozptylu a odrazu nebezpečných fotónov. Zem má teda okolo seba účinné „slnečné okuliare“.

UV žiarenie – prechod medzi nebezpečným a bezpečným
Zdrojom UV žiarenia, alebo ultrafialového žiarenia sú fotóny, ktoré majú nižšiu energiu ako gama alebo rtg, ale ľahšie prenikajú na zemský povrch. Výnimku tvorí už spomenuté UVC žiarenie. Pretože UV žiarenie pokladáme za stále vysoko energetické, môže vďaka tejto vlastnosti negatívne pôsobiť na bunky, teda na živé organizmy. UVB žiarenie vyvoláva začervenanie kože, a to u každého, bez rozdielu rasy. Avšak u černochov a čiastočne u Aziatov je táto reakcia miernejšia a krytá prirodzenou pigmentáciou. Naopak u Škandinávcov s častým fototypom I nastupuje erytém behom niekoľkých minút, stupňuje sa a vrcholí za 12 až 24 hodín. Koža postupne reaguje pigmentáciou, ktorá je jednak zaistená už skôr vytvoreným melanínom do zásoby a jednak novotvorbou pigmentu melnocytmi. UVA spravidla vyvoláva začervenanie ihneď, ale vzápätí sa stráca, koža rýchlejšie hnedne, ale „opálenie“ je krátkodobejšie a menej ochranné voči UV žiareniu. Preto platí, že hnednutie pokožky pri opaľovaní na slnku je výsledkom pôsobenia UVB a UVA žiarenia. Takéto podmienky nie je možné úplne vytvoriť v soláriách.

Pigmentácie ako spôsob ochrany
Zlatisto hnedá pokožka je pre mnohých súčasťou estetického imidžu. V skutočnosti sa jedná o ochrannú reakciu organizmu na UV žiarenie. S rozvojom neskoršej pigmentácie (5. až 8. deň po prvom opaľovaní) klesá potreba vysokej UV ochrany, pretože sa zvyšuje SPF našej pokožky. Súčasne platí, že ani v týchto prípadoch by nemal stupeň SPF ochranného prípravku klesnúť pri mori pod 20 a v našich zemepisných šírkach pod 10.

Bezpecne OPALOVANIE 2

Zdravotné riziká opaľovania
Pri opaľovaní by nemalo dôjsť k pozorovateľnému „spáleniu“ pokožky. Pomocou SPF ochranných prípravkov by sme mali dosiahnuť rovnomerné postupné pigmentovanie kože. V opačnom prípade nastáva zápal kože, ktorý môže byť veľmi intenzívny. Opakované vyvolávanie zápalu vedie k nepriaznivému vplyvu na hydratáciu pokožky a k poškodeniu kolagénových vlákien. UVB aj UVA majú naviac preukázateľné mutagénne účinky pri ich nadmernej expozícií, čo je cesta k možnému rozvoju zhubných aj nezhubných nádorov. S tým súvisia ďalšie negatívne vlastnosti UV žiarenia – schopnosť potláčať niektoré zložky imunity, a to krátkodobo aj dlhodobo.